360-degrees3d-ico3daddalert-altalertarrow-2arrow-downarrow-patharrow-rightarrowbarrowbasketcalendarcardscart-pluscartcatalogchatcheck-altcheckclose-altclosecompareedit-iconemaileye-offeyefacebook-circlefacebook-filledfacebookfilterflag-cs-czflag-en_US_backflag-en-usflag-pl-plflag-sk-skflash-onflashglobegoogle-circlegooglegopayheart-outlineheartheureka-circlehomehouseinstagramlinkedinloadinglogo-apeklogo-oldlogo-widemagnifieropineopackagepaymentspersonphoneplusquestion-mark-roundedquestion-mark-slimquestion-markquotesreceiptsearchselect-arrowsshipping-alt-2shipping-altshippingsocial-fbsocial-igsocial-insocial-twstar-circlestartrophytwitteruservivino
Logo

Osem odtieňov červenej: Základné druhy červeného vína – 2. časť

červené víno hrozno

Hovorí sa, že dobré červené víno si najlepšie vychutnáte s priateľmi. Červené má tiež povesť vína, ktorému je potrebné pri skúmaní chutí a vôní venovať dôkladnú pozornosť a nemálo času. Bohato vám to však vráti. Viete, aké sú jeho najznámejšie odrody a čo je na nich zaujímavé? Dočítate sa ďalej!

V prvej časti seriálu zameranom na červené víno sme si predstavili odrody Cabernet Sauvignon, Dornfelder, Frankovka a Merlot. Dnes prehľad uzavrieme druhou štvoricou. Zoznámte sa, prosím:

5. Modrý Portugal

Trochu z histórie: Modrý Portugal by vás mohl lehce zmást svým jménem, jeho původ je však neznámý. Skutečnost, že je tato odrůda rozšířena v celém Podunají, vede některé úvahy o jeho vzniku do této oblasti.

Modrý Portugal v číslach: Na Slovensku sa vo väčšej miere tradične pestuje v malokarpatských Orešanoch a v okolí Skalice. V susednej Českej republike sa Modrý Portugal pestuje skoro všade, zaberá takmer 4 % z celkovej plochy viníc. Obľúbený je tiež v Rakúsku, Nemecku a ďalších vinárskych krajinách.

Komu bude chutiť? Každému, kto ocení ovocné a kvetinové tóny (fialky, pivónie) a menej trieslovinovú chuť. Pri dozrievaní sa môže objaviť aj vôňa sena.

S čím si ho dopriať? Modrý Portugal je ľahšie víno a hodí sa k mnohým pokrmom: k talianskej kuchyni, studeným misám či pečenej hydine.

Čo ste možno nevedeli: Víno by sa malo piť mladé, rýchlo vyzrieva, a nie je proto vhodné na archiváciu. V Česku sa tiež používa na výrobu svätomartinských vín. Pri dobrom dozretí a spracovaní hrozna býva harmonické, aj keď mu chýba plnosť náročnejších odrôd. Často sa preto sceľuje najmä so svätovavrineckým a modrou frankovkou, ktoré sú chuťovo výraznejšie.

červené víno druhy

6. Rulandské modré (Pinot Noir)

Trochu z histórie: Kolískou vína je najpravdepodobnejšie Burgunsko, odkiaľ pochádzajú prvé zachované záznamy o tejto odrode, datované už zo 4. storočia a skôr.

Rulandské modré v číslach: Na Slovensku sa pestuje na ploche cca 230 ha a do listiny registrovaných odrôd bolo zapísané v roku 1941. Okrem Francúzska má svoje miesto v Nemecku, Taliansku, ale nájdeme ho takmer na celom svete.

Komu bude chutiť? Vyznávačom bohatých, a napriek tomu jemných chutí, ktorí môžu ucítiť tóny lesného či kôstkového ovocia. Vo vyzretejšom víne potom aj dymové tóny.

S čím si ho dopriať? Červené víno tejto odrody si vychutnáte pokojne samotné, ale aj s jahňacím alebo baraním mäsom, plesňovými či polotvrdými syrmi.

Čo ste možno nevedeli: Medzinárodne používaný názov pre Rulandské modré je Pinot Noir. Táto odroda patrí k trom z vyvolených, z ktorých je možné vyrábať francúzske šampanské vína.

7. Svätovavrinecké

Trochu z histórie: Odroda Svätovavrinecké patrí do širšej rodiny odrôd Pinot a pochádza najpravdepodobnejšie z Alsaska. V polovici 19. storočia sa rozšírila do Nemecka a odtiaľ aj do susedných krajín.

Svätovavrinecké v číslach: Na Slovensku zaberá 5,5 % plochy všetkých vinohradov, čím sa radí po Frankovke modrej na druhú miesto medzi modrými odrodami. .

Komu bude chutiť? Svätovavrinecké červené víno poteší chuťové a čuchové bunky typickou šťavnatou arómou, ktorá pripomíná sušené slivky, lekvár, višne aj škoricu či sušené ovocie ako také.

1993 Brunello di Montalcino Tenuta IL. Poggione

NA SKLADE

1960 Chianti Castello di Uzzano

NA SKLADE

1970 Rioja Solar de Samaniego

NA SKLADE

1969 Châteauneuf du Pape Mathieu Cesaire

NA SKLADE

1999 Carmignano Trefiano

NA SKLADE

1974 Barolo Fratelli Barale

NA SKLADE

1987 Chianti Fattoria il Castagno

NA SKLADE

1975 Rioja Senorio Agos

NA SKLADE

1997 Brunello di Montalcino Villa Poggio Salvi

NA SKLADE

1975 Saint-Julien Grand Cru Château Branaire-Ducru

NA SKLADE

S čím si ho dopriať? Tak napríklad s bravčovým mäsom, k zverine, gulášu alebo k syrom s intenzívnou chuťou. Nesklame ale ani s husacím či kačacím mäsom.

Čo ste možno nevedeli: Názov tejto odrody je odvodzovaný od toho, že na sv. Vavrinca – teda 10. augusta – sa začína v južnom Francúzsku hrozno tejto odrody sfarbovať. Svätovavrinecké sa tiež spracováva na ružové vína.

odrody červeného vína

8. Zweigeltrebe

Trochu z histórie: Zweigeltrebe je vyšľachtená odroda z roku 1922, ktorá pochádza z rakúskeho Klosterneuburgu a vznikla krížením odrôd Svätovavrinecké a Frankovka.

Zweigeltrebe v číslach: V Rakúsku je aktuálne najrozšírenejšou modrou odrodou, ďalej ju nájdeme v Maďarsku, Nemecku alebo napríklad Švajčiarksu. U nás tvorí cca 0,5 % plochy vinohradov.

Komu bude chutiť? Tomu, kto ocení červené víno voňajúce po višniach a iných bobuľovinách, ktoré má korenitú chuť s podielom lesného ovocia – v mladom víne hrubšiu, dozrievaním sa zjemňuje.

S čím si ho dopriať? Chybu neurobíte v kombinácii s tmavým mäsom, ako je hovädzie, odporúča sa ale aj bažant alebo akostné tvrdé syry.

Čo ste možno nevedeli: Z odrody Zweigeltrebe sa vyrába aj rosé. Réva často poskytuje hrozno vhodné do prívlastkových vín.

Ešte niečo navyše:
Výroba červeného vína je zaujímavý proces, o ktorom by sme vám niekedy radi napísali viac. Ako si ale kvalitné červené víno nepokaziť pred samotnou konzumáciou? Pred podávaním je dôležitá predovšetkým teplota červeného vína, a preto pripomíname, že pre väčšinu červených vín je ideálny rozsah 14 – 16 °C, s odchýlkami pre ľahké červené vína 13–15 °C a ťažšie červené vína 16 – 18 °C.

V našej ponuke nájdete archívne červené víno, v ktorom sa rozvíjajú takzvané terciálne chute a vône, odlišné od tých primárnych. Vznikajú predovšetkým chemickými procesmi pri dozrievaní vína vo fľašiach. Z ovocných tónov sa môžu napríklad premeniť na pečené ovocie. Vznikajú ale aj nové vône – podhubie, tlejúce lístie – alebo zvláštne chute, napríklad hľuzovkové.

Výberové vína. Vo vašom e-maile.

1× mesačne sa tešte na odporúčania, zaujímavosti a výhodné ponuky pre váš archív.

ĎAKUJEME, VIAC INFORMÁCIÍ NÁJDETE V E-MAILY.

Zdielať článok s priateľmi