Osem odtieňov červenej: Základné druhy červeného vína – 1. časť
Hovorí sa, že dobré červené víno si najlepšie vychutnáte s priateľmi. Červené má tiež povesť vína, ktorému je potrebné pri skúmaní chutí a vôní venovať dôkladnú pozornosť a nemálo času. Bohato vám to však vráti. Viete, aké sú jeho najznámejšie odrody a čo je na nich zaujímavé? Dočítate sa ďalej!
Predstavte si, že sa zoznamujete s novým človekom. Čo by ste o ňom chceli vedieť a kam by sa uberal váš prvý rozhovor? Pýtali by ste sa, odkiaľ pochádza, koľko má rokov, akú má rád kuchyňu, chceli by ste sa o ňom dozvedieť nejakú zaujímavosť?
Ak áno, tak vedzte, že v prípade vína je to podobné. Pripravili sme preto pre vás dvojdielny seriál, kde sa do role spovedaného dostalo červené víno a jeho najznámejšie odrody. Zoznámte sa, prosím, s prvou štvoricou:
1. Cabernet Sauvignon
Trochu z histórie: Kolískou Cabernetu je Francúzsko, konkrétne vinárska oblasť Bordeaux. Cabernet Sauvignon tu vznikol v priebehu 17. storočia samovoľným skrížením starobylých odrôd Cabernet Franc a Sauvignon blanc. Najslávnejšie vína s vysokým podielom Cabernet Sauvignonu pochádzajú z Bordeaux a to predovšetkým Margaux, Pauillac, Graves, Haut-Medoc a Medoc.
Cabernet v číslach: Na rebríčku celosvetovej výsadby zaberá Cabernet Sauvignon 7. miesto a hovorí sa o ňom, že vďaka svojej odolnosti aj obľúbenosti vytláča ostatné modré odrody. Jeho boom nastal už na konci 19. storočia, kedy bola Európa zasiahnutá révokazovou kalamitou.
Komu bude chutiť? Cabernet Sauvignon ocenia všetci milovníci plných, mohutných vín. Ocenia na ňom vôňu lesného ovocia, čiernej ríbezle, ale aj tóny horkej čokolády, cigár či grafitu. Mladé vína sú silno trieslovité, dozrievaním vo fľaši získavajú hebkosť až zamatovosť.
S čím si ho dopriať? Na stôl pripravte fľašu tohto vína, ak budete servírovať mäso – hlavne bifteky či steaky. Chybu s ním neurobíte ani pri zverine, kedy by červené víno nemalo chýbať.
Čo ste možno nevedeli: Cabernet Sauvignon patrí medzi štyri celosvetovo najobľúbenejšie červené vína. Tie ďalšie sú Syrah, Pinot Noir a Merlot. Je vhodný na archiváciu, pretože dozrieva veľmi pomaly, optimálne 5–10 rokov, ale aj dlhšie.
2. Dornfelder
Trochu z histórie: Dornfelder je pôvodom nemecká odroda, ktorá bola vyšľachtená vo Weinsbergu, v Skúšobnom ústave na pestovanie révy a ovocia. Vznikla skrížením odrôd Helfensteiner a Heroldrebe a jej šľachtiteľom bol August Herold.
Dornfelder v číslach: Ešte pred niekoľkými rokmi bol Dornfelder v Nemecku druhou najpestovanejšou modrou odrodou (po odrode Rulandské modré). Ujal sa však aj v „nevinárskych“ oblastiach, ako je Anglicko, Holandsko, Luxembursko či Belgicko.
Komu bude chutiť: Dornfelder si vychutnajú milovníci jemne aromatických vôní a chutí. U tejto odrody prevláda ovocná, plná vôňa, chuť kôstkového a lesného ovocia či tóny pražených orieškov.
S čím si ho dopriať: Určite s cestovinami, pri grilovaní alebo k výraznejším syrom.
Čo ste možno nevedeli: Odroda nesie meno po zakladateľovi prvej vinárskej školy v Nemecku – Immanuelovi Dornfelderovi.
3. Frankovka
Trochu z histórie: Frankovka je starobylá odroda, ktorá pochádza pravdepodobne z Rakúska, hovorí sa ale tiež o možnom nemeckom alebo francúzskom pôvode. Má veľa lokálne používaných synoným.
Frankovka v číslach: Na Slovensku je Frankovka veľmi obľúbená a je najpestovanejšou modrou odrodou – zaberá tretinu z celkovej plochy viníc.
Komu bude chutiť? Ľuďom, ktorí majú radi bohatú a plnú chuť vína s vôňou a náznakom sliviek, čerešní alebo napríklad černíc. Vo vínach Frankovky sú silne zastúpené triesloviny, preto sú vhodné na archiváciu, ktorá ich ostrú chuť zjemní.
S čím si ju dopriať? Červené víno, ako je Frankovka, vyskúšajte k tradičnej kuchyni, kde má svoje miesto hus, kačica alebo ďalšie pečené mäsá.
Čo ste možno nevedeli: O víne tejto odrody sa tiež niekedy hovorí, že je rozmarné ako nestála žena a že má všetky jej dobré aj zlé vlastnosti.
4. Merlot
Trochu z histórie: Merlot je jedna z najstarších odrôd, o ktorej nájdeme zmienky už v 14. storočí. Pochádza z Francúska, podľa všetkého z regiónu Bordeaux.
Merlot v číslach: Uvádza sa, že odroda je pestovaná na viac ako 100 000 hektároch po celom svete a je šiestou najpestovanejšou muštovou odrodou. Merlot je typickou odrodou na pravom brehu rieky Garonny v Bordeaux, odkiaľ pochádzajú slávne vína s prevažným podielom Merlotu – Pomerol a Saint-Emilion.
Komu bude chutiť? Merlot vonia po kôstkovom ovocí, ucítiť môžete aj čierne korenie. Víno je hebké až zamatové, u starších ročníkov si znalci vychutnajú tóny hľuzoviek alebo čokolády.
S čím si ho dopriať? Merloty servírujte napríklad s paštétou, k údenému alebo k ementálu. Dajú sa ale popíjať aj bez jedla.
Čo ste možno nevedeli: Názov Merlot je odvodený od pomenovania vtáka – drozda (francúzsky Merle), ktorý s obľubou ozobáva bobule tejto odrody.
Ešte niečo navyše:
Určite viete, že vybrať si na trhu suché červené víno nie je žiadny problém. Možno vám ale tiež napadla zákerná (a pre vinára často nevhodná) otázka, či vlastne existuje polosladké červené víno, alebo dokonca sladké? No, ako sa to vezme. Vyrobiť sa dá, ale z niekoľkých dôvodov nebude príliš kvalitným pitím. O tom ale zase niekedy nabudúce… Ak však na sladkej chuti trváte, skúste zatiaľ červené vína s vysokým prívlastkom, najlepší je „bobuľový výber“.
Nezabudnite, že víno v čase dozrieva a mení svoju chuť aj vôňu. Archívne víno vás tak väčšinou prekvapí: ani dve rovnaké fľaše nemusia obsahovať rovnaké víno. Zaujímajú vás ďalšie známe odrody červeného vína? Alebo by ste sa radšej dozvedeli niečo o menej známych talianskych odrodách vína?
Výberové vína. Vo vašom e-maile.
1× mesačne sa tešte na odporúčania, zaujímavosti a výhodné ponuky pre váš archív.
Odoslaním e-mailu súhlasíte s Podmienkami ochrany osobných údajov.
