História vína od Starého Grécka po digitalizáciu
Víno, nápoj bohov, kňazov aj obyčajných smrteľníkov, má v histórii svoje miesto od nepamäti. Pestovanie vínnej révy a výroba vína prešli od najstarších časov mnohými premenami, ktoré je zaujímavé sledovať ako v kontexte kultúry, tak aj v spojení s vyvíjajúcou sa technológiou. Pozývame vás na malú exkurziu, v ktorej si pripomenieme niekoľko základných míľnikov a pozoruhodností z histórie vína.
Zrodenie a najstaršia história vína
Za kolísku vína býva v mnohých prameňoch označované územie dnešného Gruzínska. K tomu sa viaže aj pôvod slova „víno“, ktoré odkazuje ku gruzínskemu výrazu „gvino“. Niektoré výklady hovoria o viac ako osemitisícročnej histórii vína a jeho výroby. V pomerne nedávnej dobe, a to v roku 2010, ohlásili archeológovia nález semien vínnej révy a výrobných nádob na víno v Arménsku, pričom určili ich vek na 6100 rokov.
Je potrebné si však uvedomiť, že vínná réva sa pestovala ešte o niekoľko tisícročí skôr a ľudia jej plody konzumovali v podobe hrozna a pravdepodobne aj skvaseného muštu. Čo súvisí s faktom, že k objaveniu vína ako takého došlo najskôr náhodou, a to keď začalo hrozno uložené v nádobách alebo kožených mechoch prirodzene oxidovať a kvasiť.
Staroveký Egypt, Grécko a rímske dedičstvo
Už o niečo jasnejšie správy, dôkazy a artefakty nám poskytuje obdobie starovekého Egypta a dátumy vzťahujúce sa k približne tretiemu tisícročiu pred naším letopočtom. Zachované egyptské výjavy znázorňujúce pestovanie vínnej révy a výrobu vína sa vyskytovali hlavne na náhrobných stenách u šľachticov a kráľov. O rozmach vinárstva sa zaslúžil aj samotný Tutanchamón, faraón, ktorý vládol niekedy v rokoch 1333–1323 p. n. l. V hroboch monarchov boli tiež nájdené amfory na víno.
Vinohradníctvo a vinárstvo antického sveta sa posunulo opäť o úroveň vyššie. Jeho význam nám môže pripomenúť známa postava z gréckych bájí – boh vína Dionýzos. Gréci sa venovali zdokonaľovaniu výrobných procesov aj kultivácii vínnej révy a pitie vína povýšili na kultúrnu a spoločenskú záležitosť. Jeho popíjanie tak nemohlo chýbať ani na slávnostiach pripravovaných na počesť bohov.
O rozšírenie vinárstva do mnohých kútov sveta sa potom postarali hlavne Rimania pri svojich expanzívnych výpravách. Zaujímala ich nielen kvalita vína a zakladanie viníc, ale tiež export vín prostredníctvom zámorských lodí.
Vína sa vtedy uchovávali v keramických džbánoch utesnených korkovými zátkami a pri konzumácii sa riedili vodou. Z histórie vína vieme, že tento lahodný nápoj bol už v tejto dobe archivovaný. Rímsky vplyv potom zasiahol krajiny, ako je Francúzsko, Španielsko a Nemecko, ale napríklad aj južnú Moravu.
Viete, že…
Staroveké víno malo, čo sa týka chuti či vône, s dnešným vínom málo spoločného. Na jeho konzerváciu sa totiž používala napríklad živica, mramorový prach alebo rôzne byliny.
Z histórie vína v kontexte stredovekého vinárstva
Pád Rímskej ríše už nemohol rozvoj vinárstva zastaviť a hlavnej úlohy v tejto oblasti sa v stredoveku ujala cirkev a mnísi kresťanských rádov. Výroba vína sa sústredila do okolia kláštorov, kde bola zvyšovaná jeho kvalita aj komercializácia. V stredovekej Európe bolo víno nápojom cirkvi a vyšších vrstiev a stalo sa svojbytnou súčasťou katolíckej omše.
V Čechách sa o rozmach pestovania a spracovania plodov vínnej révy zaslúžil predovšetkým Karel IV., ktorý bol veľkým priaznivcom vína. V 14. storočí sa sem teda dostávali kvalitné odrody z Francúzska, svoje miesto si tu vydobylo napríklad aj Rulandské šedé.
Ako dedičstvo celého tohto obdobia zostáva fakt, že veľa vinárskych oblastí sa historicky viaže k miestam, kde sa nachádzali významné kláštorné stavby alebo iné nábožensky dôležité lokality.
Kolonizácia a európska pohroma: História vína priniesla aj neľahké okamihy
Ak sa v čase posunieme opäť o ďalšiu etapu, môžeme za dôležitý míľnik v histórii vína označiť obdobie zámorských objavov a kolonizácie. Víno a vinárstvo sa dostáva na mape sveta o značný kus ďalej – do Ameriky aj Afriky – a do Európy prúdia čerstvé podnety, ale aj zvyky, potraviny a ďalšie objavy. Nastupujúci novovek prináša rozvoj vedeckých disciplín, nové ekonomické modely a na svojom vrchole v 19. storočí aj významnú zmenu sociálnych väzieb.
Vinárstvo však v tejto dobe utrpelo veľkú ranu, a to v podobe fyloxéry (vošky viničovej), ktorá sa stala pre vínnu révu pohromou po celej Európe. Tento škodca pôvodom z Ameriky dokázal úplne zdecimovať európske vinice, ktoré museli byť znovu obnovované. Pôvodné odrody sa pri tomto dlhodobom procese štepili na americké odnože, ktoré sú voči fyloxére odolné.
Viete, že…
Aj história vína má svoje osobnosti a zaujímavých priekopníkov. Za prvých hodnotiteľov vína v histórii sú označovaní cisterciáni, mnísi z Burgundska. V 19. storočí, presnejšie v roku 1880, bola vydaná zásadná publikácia o víne A History and Description of Modern Wines, ktorú napísal znalec vína a spisovateľ Cyrus Redding.
Víno v súčasnosti
Moderné dejiny a súčasnosť sa vo víne odrážajú mnohými spôsobmi. Určite budú ešte budúcimi generáciami reflektované a hodnotené, v podstate ako celá história vína. K dispozícii máme samostatnú vedu, ktorá sa venuje vínu – a to pod názvom enológia. Výroba vína už dávno nie je náhodným procesom, ale prísne kontrolovaným postupom a súhrnom všetkých predchádzajúcich poznatkov.
Sú nám dostupné vína z celého sveta, rozkvitá vinárska turistika a rozvoj komunikačných digitálnych prostriedkov alebo aplikácií ponúka takmer neobmedzené množstvo informácií. Zdá sa však, že od kvantity sa stále viac budeme opäť prikláňať k ich kvalite.
Preto sa odborníci a profesionálni someliéri môžu aj dnes tešiť úcte a ich profesia je považovaná za prestížnu. Moderné postupy sa vo vinárstve často snúbia s tradíciami, čo je to najlepšie, čo nám môže víno ako také v dnešnej dobe ponúknuť.
Výberové vína. Vo vašom e-maile.
1× mesačne sa tešte na odporúčania, zaujímavosti a výhodné ponuky pre váš archív.
Odoslaním e-mailu súhlasíte s Podmienkami ochrany osobných údajov.
