Ako na klasifikáciu európskych vín
Hlavne francúzske víno je u nás často vnímané ako pochúťka pre znalcov, ktorá sa dá vychutnať iba s odbornými znalosťami. Je opradené množstvom klasifikácií, označení a názvov, ktoré môžu kadekomu zamotať hlavu. V tomto článku si ukážeme, ako sa ľahko vyznať v klasifikácii vín Francúzska, Talianska a Španielska.
Vinárstvo je ušľachtilá disciplína, ktorá ctí presné postupy, hlboké znalosti a poctivosť. Každá odchýlka a chyba je vo víne cítiť, a ak to vinár myslí s robením dobrého vína naozaj vážne, musí do jeho výroby dať kus svojho srdca a vypestovať si osobitý štýl.
Niet teda divu, že po celom tom snažení by producent rád svoje úsilie nejako potvrdil a ochránil svoje výrobky presným označením, ktoré pomáha konečnému spotrebiteľovi rozoznať kvalitu. Na Slovensku aj v Českej republike platia všeobecné normy rozdeľujúce vína podľa obsahu zvyškového cukru v mušte (šťava z vylisovaného hrozna). S rovnakým prístupom sa stretávame aj v Nemecku a Rakúsku.
Kde u nás stačí povedať, či je víno stolové, akostné alebo s prívlastkom, vo Francúzsku, Taliansku a Španielsku je to kvôli histórii trochu zložitejšie. Preto sa v týchto krajinách vyvinul rad zákonov a nariadení, ktoré v tom robia poriadok nielen samotným vinárom, ale aj nám konzumentom.
Európska únia a vínne normy
Keďže Európa je územím, kde má víno doslova korene, takmer každý jej štát má k nemu určitý historický vzťah a tiež vytvorenú vlastnú legislatívu. Pred príchodom Európskej únie boli tieto legislatívy celkom oddelené a veľmi obrazne povedané, každý si mohol robiť víno, aké chcel.
Na základe tejto voľnosti sa môžeme v románskej časti Európy stretnúť so zaujímavým javom. Vznikla tu prepletená sieť pravidiel, ktoré svojou zložitosťou a ťažkopádnosťou často zväzujú výrobcov a paradoxne škodia vínnemu trhu. Víno je v týchto južných krajinách často ťažšie vôbec vyrobiť a potom s ním preraziť.
Európska únia preto zostavila vlastnú súhrnnú legislatívu, ktorá celý systém klasifikácie zjednodušuje, a dáva tak zákazníkom aj vinárom jasnejší prehľad. Postupným procesom sa staré zvyklosti menia na nový a prehľadnejší systém. Samotné krajiny si ale nechávajú určité vlastné špecifické znaky, ktoré im dávajú vo svete výnimočnosť.
Klasifikácia francúzskych vín
Začneme hneď s tým najkošatejším a najzložitejším systémom. Francúzi sú známi svojím vlastenectvom a hrdosťou. Možno preto rôzne nariadenia EÚ čiastočne ignorujú a súbežne s novou európskou klasifikáciou používajú aj tú staršiu. Podobne ako ich gastronómia je francúzska vínna klasifikácia plná pravidiel a špecialít, ktoré na prvý pohľad vystrašia nejedného ‚‚cudzinca’’. Vznikala totiž už za čias Napoleona a prešla radom zmien.
V súčasnosti sú na francúzskom trhu viditeľné hlavne štyri klasifikačné skupiny, ktoré sú istou kombináciou starého a nového. Táto bojovnými Galmi založená krajina sa pod znakom kohúta snaží hlavne o to, aby bolo pri vínach jasné, z akej oblasti pochádzajú. Tým pádom je to takmer fanatické ochraňovanie takzvaných apelácií. Teda vinárskych území, ktoré majú určitú reputáciu a vína z týchto oblastí zase špecifické vlastnosti.
| Stolové víno | Miestne víno | Akostné víno | Víno najvyššej kvality |
| Vin de Table (po novom Vin de France) | Vin de Pays (po novom IGP) | VDQS – malo by zaniknúť | AC/AOC (po novom AOP) |
- VdF (Vin de France)
Jednoduché stolové vína, ktoré obvykle nemajú oficiálne uvedenú odrodu ani pôvod vína. Na fľašiach sa väčšinou objavuje iba informácia, že je to produkt z Francúzska. Na etikete musí byť uvedené percento alkoholu.
Týchto vín sa vo Francúzsku vyrába najviac, takmer polovica celkovej produkcie. Sú to základné vína určené na rýchlu spotrebu. Veľmi často sa z Francúzska vyvážajú.
2. IGP (Indication Géographique Protegée)
Táto kategória sa čiastočne radí pod najvyššiu kategóriu AOP, ktorá má chránené zemepisné označenie. Nie je to však tá istá kategória. Pôvodne sme ju mohli nájsť pod názvom Vins de Pays – zemské vína.
Základom označenia je známa určitá oblasť, v ktorej sa produkuje víno z jednej alebo viac odrôd vínnej révy. Vína z kategórie IGP ale nepodliehajú rovnako prísnym pravidlám ako vyššie AOP, čím dodáva vinárom voľnost pri miešaní vín a ďalším novinkám.
Staré označenie VdP sa môže naďalej používať, ale iba neoficiálne. Toto označenie je síce vryté do pamäti mnohých z nás, ale časom vymizne. Vinárov, ktorí sa ho stále držia, čaká nový schvaľovací proces.
3. VDQS (Vin Délimité de Qualité Supérieure)
Niekde medzi strednou a najvyššou kategóriou francúzskych vín sa nachádza VDQS. Vo voľnom preklade je to víno najvyššej kvality, ktoré je nejakým spôsobom kvalitatívne vymedzené.
Rad týchto vín je vďaka svojej kvalite preraďovaný do skupiny AOP, keďže už len svojou kontrolovanou výrobou často spĺňajú najvyššie štandardy kvality.
Hlavným rozdielom medzi týmito skupinami je, že VDQS sa môže vyrobiť na hektár viac ako AOP. Na to, aby bolo preradené, musí obstáť v degustácii odborníkov, ktorí kontrolujú kvalitu vín AOP. Ak víno prejde schvaľovacím procesom, vinárstvo dostane novú ochrannú známku a môže si už AOP ponechať.
4. AOP (Appellation d‘ Origine Protegée)
Kráľovská kategória medzi vínami z krajiny lahôdok a slimákov. Názov znamená v preklade ‚‚oblasť chráneného pôvodu” a radíme sem tie vôbec najkvalitnejšie vína. Prísne pravidlá sledujú a určujú nielen pôvod, množstvo produkcie na hektár, odrodu, spôsob pestovania vínnej révy, techniky spracovania a veľa ďalšieho.
Ak vinári neprejdú novým schvaľovacím procesom – teda z AOC na AOP, sú z tejto kategórie vyradení. Keď schvaľovacím procesom prejdú, môžu si okrem nového označenia ponechať aj staré AOC.
Grand Cru nie je luxusný hotel
Na koniec sme si nechali to najzložitejšie a najkomplikovanejšie. Cru je úradné označenie vinice, ktorej sa opakovane dobre darí. Takéto víno, za ktorého názvom nájdete čokoľvek obsahujúce slovo Cru, pochádza z presne definovanej vinice s výbornou reputáciou.
Celý systém je tak kolosálne zložitý a neplatí vo všetkých vinárskych regiónoch, že je to téma na vlastný článok. Môžeme však priblížiť, že nájdeme 5 hlavných rozdelení Cru. Kvôli ich exkluzivite sa nedajú zoradiť inak ako od najlepších po menej najlepšie.
1. Cru Classé – Premiers Crus
2. Cru Classé – Seconds Crus
3. Cru Classé – Troisiemes Crus
4. Cru Classé – Quatriemes Crus
5. Cru Classé – Cinquiemes Crus
Klasifikácia talianskych vín
Rimania boli známi svojou systematickosťou s možno až priamočiarou presnosťou. Talianom sa ich kultúrne dedičstvo vpilo do krvi a na rozdiel od Francúzov idú na klasifikáciu vín napriamo a bez zložitostí. Celý proces oficiálnej a štruktúrovanej klasifikácie začal až v roku 1963 a vďaka tomu nenesie prílišnú historickú záťaž.
V Taliansku tak na nás nečaká žiadny extrémne zamotaný systém klasifikácie, ale pomerne jasné označenia. To však neznamená, že by absencia zložitých systémov a pravidiel znamenala menej hodnotnú vinársku prácu. Výslednou kvalitou sa totiž klasifikácia Talianska a Francúzska rovnajú.
Ak opäť použijeme paralelu ku gastronómii, v Taliansku je všetko jednoduchšie a ľahšie so skvelo kombinovanými chuťami. A v jednoduchosti je práve talianska sila.
| Stolové víno | Miestne víno | Akostné víno | Víno najvyššej kvality |
| Vino da Tavola | IGT | DOC | DOCG |
1. VDT (Vino da Tavola)
Prakticky ekvivalent nášho stolového vína. Najjednoduchšie vína, ktoré Taliansko môže ponúknuť. Sú určené na miestnu spotrebu a bežne sa nevyvážajú do iných krajín.
Navyše nepodliehajú takej silnej byrokracii, takže aj ich etiketa je na informácie skúpa. Nájdeme na nej len obsah alkoholu a druh vína.
2. IGT (Indicazione Geografica Tipica)
Keď sme v úvode k talianskej klasifikácii hovorili, že v jednoduchosti je sila, pri IGT to platí dvojnásobne. Najmladšia skupina talianskeho strihu sa sformovala v roku 1992. Nájdeme v nej vína zo špecifického regiónu.
Kvalitou sú na tom oveľa lepšie ako stolové vína a na rozdiel od nich sa často exportujú. Ani táto kategória však nerieši príliš zložité pravidlá. Stačí, aby výsledný produkt obsahoval 85 % odrody z vymedzenej oblasti. Aj keď sa to možno nezdá, dajú sa medzi nimi nájsť aj vína naozaj kvalitné a drahé.
3. DOC (Denominazione di Origine Controllata)
Ak sa už vo vínach vyznáte alebo chcete niečo výnimočné, určite siahnite po fľaši s označením DOC. Je to totiž známka kontrolovaného označenia pôvodu. Ako vám možno napadlo, tieto vína sa vďaka tomuto označeniu dajú prirovnať k francúzskej kategórii AOP, ale neradia sa k úplnej špičke.
Ak si kupujete víno s označením DOC, je to jedno z najkvalitnějších vín v danej oblasti. Pri tejto kategórii už je kontrola prísnejšia. Garantované sú presné odrody, výnos na hektár a ďalšie špecifické znaky vína. Čo do počtu, Taliansko ponúka na ochutnanie okolo 550 DOC vín.
4. DOCG (Denominazione di Origine Controllata e Garantita)
Nielen Francúzsko, ale aj Apeninský poloostrov v tvare čižmy má svoje jedinečné vinárske klenoty. Vína s označením DOCG sú tej najvyššej kvality. Ako paralelu k tejto kategórii môžeme označiť najvyššiu francúzsku kategóriu AOP, od ktorej sa líši špecifickými požiadavkami. Svetové uznanie však majú tieto kategórie podobné.
Kráľovská kvalita samozrejme znamená aj viac ako prísne pravidlá. Rovnako ako pri kategórii DOC, nájdeme na vínach DOCG ochranný kolok vydávaný štátom.
Okrem minimálneho obsahu alkoholu, výnosov vinice na hektár, odrody atď. absolvujú DOCG vína tiež kontrolnú degustáciu, či víno spĺňa náročné kritériá klasifikácie DOCG. To znamená, že máte naozaj istotu, že dostávate to najlepšie.
Pre predstavu jej exkluzivity dodáme, že aby mohol vinár vôbec o známku DOCG požiadať, musí sa njaskôr 5 rokov pýšiť označením DOC. To však automaticky neznamená, že DOCG dostane.
Vôbec prvým uznávaným vínom v tejto kategórii bolo preslávené Barolo. Vín s ochrannou známkou je v tejto kategórii vskutku ako šafránu. Oproti DOC kategórii sa to týka iba 72 vín, ale za to sa dajú vďaka kvalite prirovnať k dosiahnutiu vinárskej nirvány.
Španielska klasifikácia vín
Pripravte si tapas, nakrájajte jamón a dajte si siestu. Môžete byť totiž v kľude. Ani v Španielsku nás nečaká francúzsky spletitý systém vinárskych označení a kategórií.
Španieli milujú fiesty. Teda oslavy, pri ktorých sa pije víno. Dokážete si predstaviť, aké nepríjemné by bolo pri nich zložito riešiť, čo sa vlastne pije? Dalo by sa povedať, že v Španielsku sa víno jednoducho robilo odjakživa vo veľkom a kategórie vznikli tak nejako pred chvíľou.
Pôvodně išlo totiž naozaj o produkciu na kvantitu a kvalita sa príliš neriešila. To sa však v posledných desiatkach rokov rapídne zmenilo k lepšiemu a v súčasnosti už si môžete vybrať zo štyroch kategórií. Najviac v súčasnosti vinárskym svetom rezonujú výborné vína z oblasti Rioja, ktorá sa teší čoraz väčšej obľube.
Istá podobnosť francúzskemu systému môže byť trochu podozrivá. Je to tým, že španielske vinice boli často zakladané práve šikovnými Francúzmi.
| Stolové víno | Miestne víno | Akostné víno | Víno najvyššej kvality |
| Vino de Mesa | Vino de la Tierra | DO | DOCa |
1. VdM (Vino de Mesa)
Opäť začneme jednoduchosťou. Vinos de mesa sú jednoducho stolové vína. Zložitosti stranou. Fľaša Vino de Mesa na sebe bude mať iba jednu informáciu. A to, či je to červené víno (vino tinto) alebo biele víno (vino blanco).
Pri tomto víne sa na etikete nedočítate o použitých odrodách. Obavy však nie sú na mieste. Aj v tejto kategórii nájdete veľmi kvalitné vína.
2. VdMde (Vino de Mesa de)
Aj napriek takmer rovnakému názvu ide o niečo trochu iné, ako je Vino de Mesa. Tieto vína patriace pod kategóriu stolových vín sú o trochu kvalitnejšie. Hlavným rozdielom od VdM je, že sa na ich fľašiach uvádza aj odroda.
3. VdlT (Vino de la Tierra)
Vino de la Tierra. Doslova víno zeme. Takéto víno už patrí medzi zaujímavejšie suveníry, ktoré si môžete zo Španielska odviezť.
Sú to kúsky, ktoré sú charakteristické, netypické, zvláštne a osobité. Majú typicky miestny štýl špecifický pre daný región, takže napríklad Navarra ponúkne iný strih vín ako morom obmývaný Jerez.
4. DO (Denominacio de Origen)
Španielske vína v tejto kategórii majú jasne určený pôvod. Nie je to teda regionálne víno, ale podobne ako vo Francúzsku víno z presne definovanej oblasti.
Keď zoberieme DO fľašu do rúk, okrem pôvodu, obsahu alkoholu a druhu vína na nej nájdete aj presnú odrodu.
Vína s týmto značením zaručujú kvalitu zodpovedajúcu francúzskej kategórii AOP (AOC) alebo talianskej DOC. Zaujímavosťou je, že majú aj podobné pravidlá kontroly.
5. DOCa (Denominacio de Origen Calificada)
Najvyššie možné označenie zaručujúce najvyššiu možnú kvalitu navyše s národnou garanciou. To najlepšie, čo krajina býčích zápasov, flamenca a pomarančov dokáže z vín ponúknuť. Túto kategóriu preslávili hlavne už spomínané vína z oblasti Rioja. Logikou veci sa jedná o paralelu talianskemu DOCG.
Výberové vína. Vo vašom e-maile.
1× mesačne sa tešte na odporúčania, zaujímavosti a výhodné ponuky pre váš archív.
Odoslaním e-mailu súhlasíte s Podmienkami ochrany osobných údajov.
